Streetart vs. Graffiti

    Streetart je fenomén, ktorý sa šíri svetom už nejaký čas a jeho podoba, či skôr mutácia sa nevyhla ani Slovensku. Tento článok, hocako sa budem snažiť byť objektívny, bude len subjektívnym pohľadom autora a je veľmi ľahko možné, že miestami skĺzne do zaujatosti, preto tento príspevok treba tak aj brať. Ako subjektívny názor, aj keď založený na reálnych faktoch a /ako tak/ zdravom rozume.
    Impulz naň mi dali samotní streetartisti svojim počínaním v poslednej dobe, kedy sa niektorí jedinci rozhodli /či vedome alebo nevedome nie je až tak podstatné/ vyhlásiť vojnu graffiti v Bratislave. Pre začiatok bude na mieste si upresniť niekoľko pojmov. Samotný názov STREETART sa skladá ako tí bystrejší stihli postrehnúť z dvojice slov STREET a ART. Prvé slovo STREET je vpodstate jednoznačné, znamená ulicu, teda priestor, kde sa zvyknú ľudia venujúci sa streetartu realizovať. Nielen na Slovensku však začína byť zvykom, že sa títo ľudia z nedostatku ambícií, strachu, alebo iných pohnútok uťahujú do rozpadnutých budov v perifériách, či dokonca v niektorých konkrétnych prípadoch aj do lesa. Pri úrovni streetartu na Slovensku mi toto zas až tak ľúto nie je, v zahraničí je však bežné že diela streetartistov doplňujú kolorit mesta. Keďže sa necítim byť v tomto smere až taký zbehlý, za všetkých mi bude musieť postačit príklad Londýnskeho Banksyho, ktorého vo svete už pozná takmer každý. Slovo ART je už o čosi zložitejšie. I keď preklad – teda umenie – je pomerne jednoduchý, definícia umenia až tak jednoduchá nie je. Videnie bežného človeka , ale aj streetartistu, ktorý len naskočil na nejakú módnu vlnu, je značne zúžené a streetart tak má v mnohých prípadoch  zhruba tri podoby. Nálepky, plagáty a šablóny, prípadne ich vzájomná kombinácia. Fenoménom je tiež fakt, že ľudia venujúci sa streetartu sa častokrát sami označujú za umelcov, čo však nie je ten najväčší problém a pokiaľ sa nájdu ľudia, ktoríich diela považujú za autentické a sú ochotní za ne dokonca zaplatiť, je to len finančné plus pre autorov, čo im rozhodne netreba zazlievať, pokiaľ ovšem nehrajú formu nezištných umelcov ulice. Umelcom sa človek nestáva zo dňa na deň, nespraví ho z človeka dokonca ani škola, tá ho môže akurát pripraviť a udeliť titul. Umelcom je človek vo svojom vnútri, robia ho ním jeho činy, práce, originalita, štýl, nápaditosť, atď. Z tohto slova ma však mierne napína, pretože pôsobením mnohých wannabes stráca na váhe. Aby som nebol úplným negativistom treba povedať, že je samozrejme mnoho streetartistov, ktorí nálepku streetart aj s celým významom môžu hrdo nosiť a zopár ich bude aj na Slovensku.
    Aby som prešiel k meritu veci treba povedať, že normálne ide celá táto subkultúra mimo mňa a nijak zvlášť sa o ňu nezaujímam, no ako človek, ktorý má blízko ku graffiti som si nemohol nevšimnúť arogantný prístup streetartistov v hlavnom meste. ‘Umelci’, o ktorých je reč, sa rozhodli nevyberavým spôsobom znehodnocovať graffiti v Bratislave, či už sa jednalo o piecy, chrómy, ale trebárs aj tagy. Bratislava má stále nespočet voľných plôch a tak mi zastáva rozum, keď veľkej stene s hluchými, čistými miestami sa rozhodli svoj plagátik umiestniť priamo cez graffiti /bez výnimky, či šlo o graffiti viac ako 10 rokov staré, alebo malo mesiac/ a to nie raz, ani dvakrát, pričom obsahom sú ich diela za hranicou vkusu, častokrát bez štipky originality prefiltrované veci, ktoré robia mnohí etablovaní streetartisti v zahraničí. Viac zarážajúcim je fakt, že v týchto prípadoch nejde o 15 ročné deti, ale o ľudí, ktorí už majú dávno po dvadsiatke. Nakoľko ide pravdepodobne o ľudí, ktorí sa v pozícií streetartistov ocitli viac menej náhodne, predpokladám, že išlo len o pokus dodať svojim dielam autentičnosť, punc undergroundu a grungeový pattern. Tento jav, však nie je úplne ojedinelý a s podobným vyčínaním plagátových ‘umelcov’ sa možete stretnúť aj v zahraničí.  
Tak či onak, zvolená forma nenechala chladnými ani graffiti writerov a kedže aktivita streetartistov sa mimo facebooku rovná nule, drvivá väčšina ich diel v meste sa stala terčom odvety v krátkej dobe. Každá akcia vyvoláva reakciu a bolo teda treba počítať s tým, že v graffiti svete sa veci riešia aj týmto spôsobom.
    Napriek značnému rozsahu tohto príspevku bolo ešte mnoho nepovedaného a nevylučujem, že sa k tejto téme ešte vrátime. Nebránim sa pritom dať priestor aj priamo dotknutým streetartistom, ako aj writerom. Na záver prinášam ešte jednu informáciu ohľadom plánovaného streetart festivalu na budúci mesiac, ktorý sa bude konať 15. – 16. 6. a som presvedčený, že medzi kopou balastu sa určite na tejto akcii vytvoria aj hodnotné veci, tak treba mať oči otvorené a mať ‘otvorené oči’ a myslieť by mohol byť aj message celého článku. Keep it real.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *