Lacáky – Test

V rubrike recenzií produktov prišiel rad na tzv. lacáky či
shitcolory, čiže lacnejšie varianty sprejov dostupných v RoofTop Shope. Nejedná
sa o novinku v našej ponuke, zaiste mnohým nie je potrebné ich predstavovať,
no takisto sa určite nájdu aj takí, ktorým tieto spreje známe nie sú, alebo
voči nim boli doposiaľ skeptickí. Nie je tajomstvom, že za ich nízkou cenou je či
už kritický dátum spotreby, alebo ide o skúšobné kusy a podobne. Vopred sa teda dohodnime, že
tomu upravíme aj naše očakávania. Každopádne táto skutočnosť týkajúca sa
kvality sprejov je adekvátne odzrkadlená v cene produktu  a práve v ekonomickej efektivite
tkvie ich relevancia.  Škála
využiteľnosti  v šikovných rukách je
pomerne široká. Tagy a throw-upy, doplňujúce farby pre menej prioritné
časti piecu, sprej na náčrt, to všetko nespomínajúc progresívne sa rozrastajúci
okruh writerov, ktorí cielene vyhľadávajú špinavý look pri svojej tvorbe
a lacáky sú tak pre nich jasnou voľbou.
Etikety týchto plechoviek sa hemžia najrôznejšími značkami, počnúc starými dobrými
klasikami ako Multona, Buntlack, Belton či Auto-K, až po všelijaké exotické barvy
ve spreji určené na vtáčie klietky , pletené košíky a iné pitčoviny.  Výber v tejto rôznorodej plejáde môže
byť preto obtiažny a mnohokrát kupujete takpovediac mačku vo vreci. Ako
som však už podotkol, sú medzi nami aj takí, ktorí  lovia takmer výhradne len  medzi shitcolormi
a vyberajú pomocou vybudovaného inštinktu. Tento know-how  je bohužiaľ  verbálne neuchopiteľný, no platí tu minimálne
jedno všeobecné pravidlo: niektoré odtiene majú zásadne jednoducho podstatne nižšiu
pravdepodobnosť dobrých vlastností než ostatné, napr. žltá  či oranžová už na pohľad pôsobia riedko na
rozdiel od trebárs sýtej šedej či modrej, ktoré zradia málokedy. Toť aspoň malá
orientačná pomôcka.    

Po tomto ľahkom zoznamovacom príhovore teda môžeme pristúpiť k samotnému
testu. Na miesto konania som si v batohu priniesol 14 dóz.  V duchu pestrosti výpovednej hodnoty
recenzie som sa snažil vybrať v rámci možností čo najširšiu paletu
odtieňov a značiek. Dôležitým faktorom bolo, že som maľoval na prednatretú
hladkú stenu. Pijavé, príliš drsné či inak nepriaznivé povrchy sú pre tento
druh sprejov ťažkým súperom, to treba mať na pamäti.
Zo začiatku som si overil kooperáciu sprejov s rôznymi tryskami. Tu sa
všeobecne nepreukázala výraznejšia odchýlka od regulérnych farieb, avšak
s dvoma malými výnimkami- o trochu menšia možná stopa dosiahnuteľná
s fatcapom a naopak väčšia pri skinny cape.  
Na výplň som si vyčlenil 6 sprejov:
5x Multona – bordová, červená, bronz, bledá žltá, akási krémová (táto značka má
počtom odtieňom v ponuke asi najširšie zastúpenie),
1x Belton RAL – signálna žltá (odtiene od Beltonu s ozačením RAL sú
zvyčajne na solídnej úrovni).  
Podľa očakávania, stekavosť bola samozrejme výraznejšia, keďže farba v spreji
je podstatne redšia.  Preto pokiaľ sú
steky pre nás nevítané, je nutné so sprejom zaobchádzať svižnejšie a vyvarovať
sa prílišnému vrstveniu na jednom mieste. V dôsledku slabšieho krytia sa
na vyfarbených plochách vytvoril tzv. šrafovací efekt (viď fotky). To opäť
nemusí byť negatívny aspekt pokiaľ je človek schopný ho rozumne zakomponovať do
celku.  V každom prípade sa dá
eliminovať opätovnou vrstvou alebo akýmsi zhlukovým, krúživým štýlom
vyfarbovania. Tu sa však dostávam k problematike menšej výdatnosti, ktorú
som zaznamenal. Minul som  5 sprejov
určených na výplň (bronzovú som použil na doplňujúce gábky do výplne pretože
vyfarbovať plochy sa s ňou nedalo) a stále mi ostávalo nevyfarbených takmer
40% piecu.  V spomínanom štrnásť-člennom
kolektíve sprejov mali zohrať ozvláštňujúcu úlohu dva Neon odtiene od Molotowu,
no situácia ma prinútila použiť jeden z nich do výplne pieku, tak ako aj šedú
Multonu určenú do pozadia.  Podotýkam, že
šedá bola podľa pravidla na nerozpoznanie od regulérnych sprejov.  Čiže menšia výdatnosť je jeden z javov, ktorý taktiež
treba mať pri práci s lacákmi na zreteli. V pozadí figuroval po odobratí
šedej zelený Buntlack a metalická zelená Multona.  Tu bola spokojnosť bez výhrad. Dokonca aj pri
tej metalíze.
Snažiť sa s týmito farbami docieliť výsledok identický klasickým sprejom
je utopické a prakticky asi nemožné, preto som sa radšej rozhodol to
zbytočne nesiliť a ostať na špinavej frekvencii, ktorá bola pre dokončenie
piecu prirodzenejšia. Na obťah som teda zvolil standard cap a nijak zvlášť
sa s tým nejebal. Čierny Lackspray vyžadoval na dokonalé krytie minimálne
dve vrstvy, no inak nebol ničím problémový. 
Biela, od toho istého výrobcu, v spolupráci s nekompromisným Astro
fatcapom obstála pri odleskoch veľmi dobre, či už veľkosťou stopy alebo krytím.
 Záverečné detailné úpravy boli vykonané
so 150ml autolakom, odtieň Opel Astra strieborná. Tento 89 centový sprej z našej
ponuky je vďačným vreckovým spoločníkom sprejera. Skvelá stopa, krytie
(minimálne pri strieborných odtieňoch) a diskrétne použitie, za necelé jedno
euro.

Takže toľko k lacákom…
Doba je voči našim peňaženkám neúprosná,
leštěnky budú aj tak čoskoro out,  určite teda
stojí za to zvážiť ich využitie, no treba si rozmyslieť čoho s nimi chcete
dosiahnuť pretože majú aj svoje obmedzenia.
Ako zhrnutie Vám poslúži nižšie priložená fotodokumentácia. Serus.