CAWAII & AERO – Interview

    Okolo vzťahu writerov k toys a naopak toho už bolo popísaného neúrekom a ak by som dostal euro za každý raz, kedy pri takejto konfrontácii odoznela veta ‘však každý nejako začínal’, slnil by som sa teraz asi obklopený peniazmi niekde na pláži na Hawaii. Práve táto otrepaná fráza znova a znova vyťahovaná novými generáciami toys ma inšpirovala k tomu, aby som nezvykle oslovil predstaviteľov mladšej generácie writerov, ktorí mi v tomto krátkom interview zodpovedali na pár zásadných otázok. Z hlavného mesta to bol Cawaii, ktorý je známy predovšetkým na legálnej scéne, no svoju pozornosť nesústredí len týmto smerom. Ďalším osloveným writerom bol Aero z Nitry, kde sa napriek svomu mladému veku dokázal zviditeľniť výbornými chromami v ulici a získať si tak meno aj v ďalších mestách na Slovensku.

Máš dojem, že počas tvojich začiatkov ti bolo zo strany starších writers krivdené, mal si prípadne pocit, že si nemal šancu sa adekvátne prezentovať?

CAWAII: Myslím si, že ani nie. Ja som mal to šťastie, že som dosť skoro začal maľovať so staršími chalanmi z 2mk. Aj keď plecho ma spočiatku podozrieval, že pracujem pre políciu :), ale inak som si so všetkými rozumel…bol som ticho a počúval, čo mi vraveli.

AERO: Myslím že nie, krivdené mi určite nebolo. Naopak som mal to šťastie, že som svoj výtvarný talent objavil a začal rozvíjať v dosť mladom veku. S graffiti som začal v 11 rokoch a v 13tich som už bol členom CR crew a spolu s CFK crew to v tej dobe (okolo rokov 2000-2002) boli v Nitre najsilnejšie crews. Písal som ftedy meno SWET a s KEORom a WESKom som chodieval do ulíc ešte ako toy a priúčal sa k bombingom. Takže starší writeri mi dali šancu a školu.

Kde nastal ten zlom v akceptácii teba ako writera? Máš už pocit, že ťa scéna /lokálna alebo celoslovenská/ bezvýhradne prijala?

CAWAII: Zrejme počas obdobia v 2MK, keď sme s ostatnými začali maľovať trocha „aktívnejšie“, začal som viacej používať mozog a hlavne som prestal maľovať totálne patvarové veci. Obdobie predtým bola totálna katastrofa, rozmýšľanie hadr, maľovanie ryba. Keď si obklopený toymi a v okolí nemáš nikoho, kto by ti vysvetlil, že čo a ako ,tak to je najhoršie čo môže byť…otras.
Ale inak som nikdy nejako veľmi neriešil, či ma niekto akceptuje alebo nie. Samozrejme je to dôležité, ale mojim hlavným cieľom vždy bolo zlepšovať sa, maľovať kvalitnejšie, viacej a ešte viac kvalitnejšie. Treba na sebe pracovať, stále, viacej… minimálne každý deň…

AERO: Vo svojom meste, na domácej scéne si človek spraví meno hlavne chrómamy v ulicách. Keď moje veci dosiahli určitú technickú kvalitu a črtal sa štýl bolo doma jasné že už niesom toy. Neskôr po pár rokoch malovania, som si dovolil ísť s mojím menom aj na železo. Panely majú v sebe určité čaro a silu, vždy ma lákali, ale neodvážil som sa nane, kým som nebol writer. Zaniesli moje meno do miest, kde som možno ani osobne nebol. Potom od ludí z iných miest počujem, kde fšade ich videli. Takto sa človek dostane do povedomia writerov po celej republike. Až nakoniec skončilo pár kúskov v Košickom časáku, čomu som veľmi rád 🙂 Myslím že sú somnou všedci zmierený 😀 haha.

Máš pocit, že terajší toys nemajú /napr. na internete, etc./ dostatočný priestor, vidíš nejaké zmeny oproti dobe, kedy si bol na ich mieste /k lepšiemu, alebo horšiemu/?

CAWAII: Konkrétne na internete majú terajší toys priestoru až priveľa, koľkokrát vidím veci, ktoré vidieť nechcem a znechutí mi to celý deň (viz. fotolog a iné výdobytky dnešnej doby). V čase mojich začiatkov existoval len artattack.sk a writepower.sk, čo bolo pre slovenské pomery úplne postačujúce. Dnes si každý uverejňuje všetko a stáva sa z toho totálny chaos.
Ďalšia vec sú rôzne formy internetových fór, kde sa často prejavuje do neba volajúca arogancia, drzosť a nedostatok rešpektu toyov voči starším. Na to poviem len jedno, ako môžeš chcieť, aby niekto rešpektoval teba, keď ty nerešpektuješ tých, čo tu boli pred tebou? Nedostatok zdravého rozumu, absolútna neznalosť, alebo nepochopenie graffiti sú tiež často vídanými javmi.
Iným fenoménom sú dnešné pravidelne stupídne pomenovávané jamy, kde sa všetci pekne skamarátia, potľapkajú sa po pleci a povedia si ako pekne sme si dnes zasa zamaľovali. Je otrasné, keď sa potom človek pozrie na report z jamu a v lepšom prípade tam nájde jednu obstojnú vec. Post to vystihol úplne dokonale: „frajerům z malých měst nemá kdo říct, že je to mrdka…v Praze ti pak lidi řeknou, jako dobrý, sice děláš, ale je to ryba.“

AERO: No musím povedať, že vtedy, keď som ja začínal bola predsalen trochu iná doba. Ak bol niekto toy, čiže začínal s graffiti, tak si ani piči nedovolil dočmárať piece od staršieho writera na výpadovke alebo na inej zóne. Ftedy mali decká rešpekt a úctu. Dnes dostanú lóve od fotrovcov, ktorým je jedno kde ich utratia, len nech od nich majú pokoj. Tie si kúpia cany a idú skúšať jak to stríka cez dvoj dňové pieces a potom vypisujú na nete jak sa im páčia veci od toho a hentoho writera, pritom to bol jeho piece čo dojebali.
Dopiči.. tak keď s niečím začínam, tak by mi malo byť jasné, že to nebude prvé razy stáť zaveľa.
Prečo teda majú v sebe tolko drzosti a čmárajú na viditeľné miesta? ..asi preto, že sú to naozaj ešte len deti a neuvedomujú si dopad a riziko, ktoré to so sebou nesie. Myslím že dnes je priestoru až privela, hlavne na internete. Každé decko má 4 fotology a na nich 27 špatných skečov, na keré neni nikto zvedavý. Načo je to dobré?..tlačiť sa nasilu na oči, keď nemám čo prezentovať. Podla mňa v dnešnej dobe prežívajú graffiti na slovensku boom. Možno časom utíchne a bude trendové zase niečo iné, ale kým tu graffiti sú, tak budú decká, ktoré to budú chcieť vyskúšať a bude im jedno kde a koho tým naserú. Chcem odkázať mladým toyom, aby si premysleli kam pojdu malovať, nech nevznikajú zbytočné konflikty. Ja som neni proti tomu aby malovali a dokážem im dať radu, tak ako ju mne dali starší keď som bol toy, ale nie tomu čo dojebáva pieces lebo neví čo od dobroty.

Ako vidíš hranicu medzi writerom a toyom?

CAWAII: Osobne hlavne v prístupe ku graffiti, správaní sa, aktivite, rozmýšľaní a kvalite. To je kapitola sama o sebe, zásadný rozdiel je, že toy nerozmýšľa. Nepoužíva tú vec, čo sa volá mozog, spraví niečo bez toho aby uvažoval o tom, aké to môže, alebo bude mať následky. Príklad: hnusný chróm ceb na kostole na kapucínskej, už len samotné maľovanie na kostol je hlúposť a v krajine ako je Slovensko, kde je väčšina populácie katolíkmi tým viac. Veľa ľudí vďaka takýmto stupiditám získa negatívny postoj voči graffiti a až my nabudúce budeme maľovať niekde v ulici, tak práve títo ľudia, ktorým by to bolo inak jedno na nás privolajú políciu. Ale o tom už títo sprostí toys neuvažujú, spravia si pár sračiek a ostatné im je ukradnuté. O tom, že pre tie hovná si vyberajú najviditeľnejšie miesta ani nehovorím, každý deň sa na to musím pozerať…je mi z toho zle.
Zvláštnou kategóriou osôb sú ľudia, čo maľujú relatívne aktívne a nemaľujú zle, ale ich správanie a rozmýšľanie nestojí za nič. Bohužiaľ si neuvedomujú, že sa tým sami zaraďujú medzi toys. U niektorých ma to celkom mrzí…
Vďaka internetu sa u nás začal vyskytovať ešte ďalší fenomén, tzv. fake scéna, fake fame, kde egá toyov dostávajú riadnu masáž od toyov nižšej kategórie a takímto toys sa nadpriemerne vyvinulo príliš veľké neopodstatnené sebavedomie. Títo arogantní toys v mylnej mienke, že sami nie sú toys radia iným toys, príp. im pochvália zlú vec, apod.
Povzbudení „20 pozitívnymi komentármi“ si potom dovolia prejsť veci, o ktorých by ani nemali uvažovať, príp. rozdávajú múdra ľuďom, čo toho majú odmaľované neúmerne viacej, o kvalite nehovoriac. Príklad: expert grybs, ktorý by sa mal skôr sústrediť na to, aby prestal maľovať hovná, pre vlastné dobro byť ticho a nabudúce si 3 krát rozmyslieť, než niečo prejde.

AERO: Keď sa človek naučí ovládať techniku maľby so sprejom a začne maľovať originálne tvary. Pokiaľ má techniku, ale tvary kopíruje, tak je stále toy. Technika a tvary sú u mňa hranica. Writer je pre mňa pojem komplexný, čiže sa venuje všetkým disciplínam v graffiti. Keď robí len ilegál je pre mňa bomber. Môže mať kvalitné bombingy a panely, ale nedokáže dať kvalitný piece. Opakom sú legálisti, ktorý dajú premakané pieces, ale sú dosratí ísť do ulice. Svojím spôsobom sa tým trochu obmedzujú a neužijú si všetko čo graffiti ponúkajú.

Okrem maľovania stien máš skúsenosti aj s ilegálnou stránkou graffs. Máš pocit, že tzv. vlaková scéna je k mladým odmeraná, či dokonca arogantná?

CAWAII: Samozrejme, že je…a mala by byť aj naďalej. Mladí nemajú na paneloch čo robiť, dokiaľ ich nepozve niekto starší. Táto hierarchia je z môjho pohľadu veľmi rozumná. Ad 1: do trafficu sa nedostanú zlé panely, ad 2: starší majú istotu, že k maľovaniu sa nedostanú toys čo nerozmýšľajú, zabíjajú yardy, príp. robia iné problémy. To si samozrejme títo klasicky vôbec neuvedomujú a často krát lezú tam, kam nemajú. Našťastie v Bratislave je situácia celkom pod kontrolou, síce sa sem tam objavia prípady, že toys liezli do yardu, ale vždy sa to dalo do poriadku. Nerozumiem správaniu Horsta a jemu podobných, ktorí si aj napriek varovaniu nedajú pokoj a robia ďalšie hlúposti. Vonkoncom nemám pochopenie pre správanie sa takýchto arogantných smradov, keď povie mne niekto starší, aby som tam nechodil, tak tam chodiť nebudem. Bohužiaľ egá týchto toys sú už v takom štádiu, že iné ako fyzické riešenie zrejme stráca významu. Horšia je však situácia v niektorých menších mestách, kde žiadna scéna nie je a nikto okrem toys tam nemaľuje. Vzhľadom na to, že doma nemajú pre koho maľovať, snažia sa prezentovať na vlakoch, kde výsledkom sú patvarové antigraffiti typu bhs, apod. Vždy keď vidím na stanici takýto panel, tak ma to vytáča do nepríčetnosti.

AERO: Nemyslím si, že je odmeraná alebo arogantná. Ako kto a ako ku komu. Nepoznám sa osobne so všetkými, čo teraz aktívne maľujú železá, ale povedzme si na rovinu.. niektorým ľuďom asi prejebáva z toho, že ich meno cestuje a je ho vidno viac ako iných. Myslím si, že železo má velkú hodnotu v ilegálnom malovaní, ale nechať si zato napršať do nosa je nezdravé a akurát tak na prechladnutie. No ak sa jedná o lozenie toyov do yardu, tak súhlasím s názormi, že to nie je ihrisko pre nich. Preto určité opatrenia, pre ktoré by sa mohli cítiť odstrčení sú vhodné.

Ja by som len na záver dodal, že tento článok nemal ani náhodou za úlohu znechutiť toys, či nádejných writerov, ako by sa mohol niekto mylne nazdávať. Okrem babrákov a nepoučiteľných toyov sa určite nájdu aj mladí vytrvalci, ktorí pokiaľ zo svojej snahy nepoľavia majú určite budúcnosť. Pri prechádzkach Bratislavou /a nielen ňou/ je síce stále obrovský nepomer medzi kvalitnými vecami v ulici a tými, čo tam nemajú čo hľadať, v minulosti však situácia diametrálne odlišná nebola. Napriek tomu je na veciach niektorých z radu mladších writerov vidieť pokrok, čo určite nielen mňa rozhodne teší.